Sysle z "muránskej lúky" sú veľmi priateľské, sú zvyknuté na zvedavých turistov a za kúsok ovocia vám aj radi zapózujú na fotografiu. Pre deti bude toto miesto ako splnený sen, lúka plná sysľov, malých rozkošných tvorov, ktoré si vezmú kúsok ovocia priamo z ich rúk. Sysľovisko Biele Vody (Muránska planina) je jedným z mála miest na území Slovenska, kde môžete z bezprostrednej blízkosti pozorovať tieto tvory vo voľnej prírode. Nezabúdajte však na to, že syseľ je zákonom chránené zviera a nemali by ste ho teda brať do rúk.
Syseľ pasienkový dnes je už vzácny, populácie tohto druhu sa z roka na rok zmenšujú, našťastie na našom sysľovisku sa im dobre darí, aj vďaka návštevníkom. Patrí do skupiny vevericovitých hlodavcov, no veveričky to nie sú, viac sa podobajú na svište Sysle žijú vo veľkých kolóniách so zložitými sociálnymi štruktúrami, sú spoločenské. Hĺbia si pod zemou prepracované systémy chodieb a nôr s mnohými vchodmi, ktoré využívajú ako úkryt pred predátormi, sklad potravy, na výchovu mláďat a ukladajú sa sem na dlhý zimný spánok.
Majú dlhšie telíčko, do 25 centimetrov, krátke labky so silnými pazúrmi, malé zaoblené uši a krátky osrstený chvost a drobné tmavé oči. Syseľ je hlodavec, má výrazné a ostré predné zuby, preto si dávajte na sysľovisku pozor a správajte sa k sysľom s rešpektom, mohli by vás pohrýzť ak urobíte niečo čo sa im nebude páčiť. Chráni ich krátka svetlohnedá pomerne drsná srsť.
Oduté líčka plné dobrôt, presne tak vyzerajú syseľ z našej lúky. Do lícnych vačkov si ukladá maškrty od vás a odnáša do svojej nory, aby si na nich mohol pochutnať neskôr, keď vy odídete. Na zimu si zásoby neodkladá, všetko zje ešte predtým ako sa uloží na zimný spánok.
Vedia sa postaviť na zadné nohy a pohodlne stáť vzpriamené aj po dlhšiu dobu. Zvyčajne tak robia vtedy, keď sa snažia pozerať cez vysokú trávu, alebo cítia potenciálne nebezpečenstvo. Ak sa cítia ohrozené skrčia labky na hrudi a nahlas zapískajú, aby varovali aj ostatných členov kolónie pred prítomnosťou predátorov. Obávaným predátorom pre sysle na našej lúke sú jazvece, vlci, kuny, orly a veľké jastraby.
Sysle posilňujú súdržnosť tým, že sa pri kontakte navzájom zdravia, používajú rôzne zvuky, ako piskot, alebo škrekot. No to nie je všetko, posielajú si varovné signály, zvolávajú sa do nôr, volajú o pomoc a cerením zubov a vrčaním vedia dať najavo aj svoju nespokojnosť.
Počas dňa sú syslíky veľmi aktívne, obyčajne ich aktivity súvisia s hľadaním potravy v okolí, avšak na Sysľovisku v Muráni sa zoznamujú s divákmi, priateľmi a pochutnávajú si na dobrotách, o ktoré sa s nimi prišli podeliť. Najaktívnejšie sú počas slnečných dní, ukážu sa aj počas polooblačných a mierne zamračených dní, no pri zlom počasí z nôr nevystrčia ani labku.
Po zotmení zaliezajú do svojich podzemných nôr. Počas jesene sa sysle pripravujú na zimu, robia si zásoby a hĺbia väčšie spoločné nory. Do hlbokých nôr zalezú koncom septembra, alebo začiatkom októbra a opäť sa ukážu až po zime, v marci až apríli.
V zime spia hlbokým spánkom, počas hibernácie sa im zníži tep a telo ochladí až o dva stupne. Jar je čas lásky a v syslej nore sa začiatkom roka odohrávajú pytačky. Gravidita trvá približne jeden mesiac a samičky vrhajú aj 10 mláďat.
Šťavnaté časti bylín a tráv, listy a nové kríky jedia na jar. V lete sú primárnou zložkou ich stravy semená, orechy, ovocie a huby. Na stonkách a koreňoch si pochutnávajú na jeseň a začiatkom zimy.
Na našej syslej lúke sa však o ich výdatnú výživu starajú predovšetkým turisti. Ak sa k nám prídete pozrieť aj vy, nezabudnite si priniesť nakrájanú mrkvu, jablká, cviklu, môžete sysľom priniesť aj nesolené a nepražené slnečnicové semiačka a vlašské orechy.
